dnes je 30.7.2021

Input:

Je národná športová federácia verejnoprávnou inštitúciou v zmysle ustanovení európskej smernice o verejnom obstarávaní?

22.4.2021, , Zdroj: Verlag Dashöfer

5.141 Je národná športová federácia verejnoprávnou inštitúciou v zmysle ustanovení európskej smernice o verejnom obstarávaní?

Mgr. Martina Galabová

Súdny dvor Európskej únie sa v rozsudku vo veciach C155/19 a C156/19 zo dňa 3. februára 2021 (ďalej ako „rozsudok“) zaoberal v tejto súvislosti najmä výkladom pojmu ”verejnoprávne inštitúcie“ podľa článku 2 ods. 1 bodu 4 písm. a) a c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ zo dňa 24. februára 2014 o verejnom obstarávaní v kontexte postavenia talianskej futbalovej federácie.

Stranami sporu v uvedenej veci boli:

  1. Federazione Italiana Giuoco Calcio - Talianska futbalová federácia (ďalej ako „FIGC”),
  2. Consorzio Ge.Se.Av. S. c. arl (ďalej ako „Consorzio”),
  3. De Vellis Servizi Globali Srl (ďalej ako „De Vellis”), za účasti
  4. Comitato Olimpico Nazionale Italiano (ďalej ako „CONI”).

Spoločnosť De Vellis sa zúčastnila na rokovacom konaní FIGC za účelom zadania služieb nosenia batožiny pre potreby národných tímov a skladu FIGC na obdobie troch rokov. Zákazka bola po skončení konania zadaná spoločnosti Consorzio, čo bolo dôvodom, že De Vellis napadla podmienky, za akých bolo konanie vedené na Regionálnom správnom súde pre Lazio. Ich tvrdenie sa opieralo o argumentáciu, že FIGC je potrebné považovať za verejnoprávnu inštitúciu, a teda má dodržiavať pravidlá zverejňovania stanovené v ustanoveniach Zákonníka o verejnom obstarávaní (čl.3 ods. 1 písm. d).

V tomto bode bola nastolená požiadavka vyriešenia otázky, a to, či FIGC spĺňa podmienky verejnoprávnej inštitúcie. Vnútroštátny súd konštatoval, že FIGC je ako národná športová federácia súkromnoprávnym subjektom s právnou subjektivitou, ktorý štát len uznáva podľa procesných schém uznávania právnických osôb súkromného práva a ktorého verejný charakter niektorých činností nemení všeobecný režim súkromného práva, ktorému podlieha.

Vnútroštátny súd sa predovšetkým zaujímal o skutočnosť, či FIGC spĺňa podmienku uvedenú v článku 2 ods. 1 bode 4 písm. a) smernice 2014/24, podľa ktorej „verejnoprávna inštitúcia” je každá inštitúcia, ktorá bola zriadená na osobitný účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný charakter, má právnu subjektivitu a jej činnosť je financovaná štátnymi, regionálnymi, miestnymi orgánmi alebo inými verejnoprávnymi inštitúciami, pričom jej riadenie podlieha dohľadu týchto orgánov alebo inštitúcií, alebo má správnu, riadiacu alebo dozornú radu, v ktorej viac ako polovicu členov menujú štátne, regionálne, miestne orgány alebo iné verejnoprávne inštitúcie. Okrem iného, na základe spomínanej smernice musí „verejnoprávna inštitúcia” podliehať kontrole orgánov verejnej moci, akým je v tomto prípade CONI (Taliansky národný olympijský výbor).

Nižšie uvádzame prejudiciálne otázky, ktoré boli v uvedenom konaní predložené Súdnemu dvoru Európskej únie:

1.

a) Možno FIGC kvalifikovať na základe charakteristík vnútroštátnej právnej úpravy v oblasti športu ako verejnoprávnu inštitúciu, t. j. subjekt zriadený na účely uspokojovania potrieb vo všeobecnom záujme, ktoré nemajú priemyselnú ani komerčnú povahu?

Subjekt poverený úlohami verejnej povahy, ktoré sú taxatívne definované vnútroštátnym právom, možno považovať za subjekt, ktorý bol zriadený na osobitný účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný charakter v zmysle tohto ustanovenia, aj keď tento subjekt nebol zriadený vo forme správneho orgánu, ale združenia, na ktoré sa vzťahuje súkromné právo a niektoré z jeho činností, ktoré je schopný samofinancovať, nemajú verejný charakter.

b) Je v prípade FIGC splnená najmä požiadavka týkajúca sa účelu vzniku organizácie, a to aj v prípade neexistencie formálneho aktu, ktorým sa zriaďuje verejnoprávna inštitúcia, a napriek jej charakteru združenia, a to z dôvodu, že patrí do odvetvového práva (športové právo) organizovaného podľa verejnoprávnych modelov a že je povinná dodržiavať zásady a pravidlá, ktoré vypracovali CONI a medzinárodné športové organizácie, a to na základe uznania na športové účely zo strany tohto vnútroštátneho verejnoprávneho subjektu?

Znenie článku 2 ods. 1 bodu 4 smernice 2014/24 nedefinuje presný spôsob vytvorenia ani právnu formu subjektu. Pojem „verejnoprávna inštitúcia” sa musí vykladať funkčne nezávisle od formálnych podmienok jeho vykonania, takže táto potreba bráni tomu, aby sa rozlišovalo podľa formy a právneho režimu, do ktorého dotknutý subjekt patrí podľa vnútroštátneho práva, alebo podľa právnej formy ustanovení vytvárajúcich tento subjekt.

c) Možno uvedenú požiadavku okrem toho považovať za splnenú v prípade takej športovej federácie, akou je FIGC, ktorá je schopná sama sa financovať, a to pokiaľ ide o činnosť, ktorá nemá verejnoprávny význam, ako je činnosť v prerokovávanej veci, alebo treba naopak považovať za prevažujúcu potrebu zabezpečiť v každom prípade uplatňovanie právnych predpisov v oblasti verejného obstarávania, a to vo všetkých prípadoch zadávania akéhokoľvek druhu zákaziek medzi takýmto subjektom a tretími osobami?

Je irelevantná skutočnosť, že FIGC vykonáva činnosti na jej samofinancovanie, pokiaľ plní úlohy na uspokojovanie potrieb vo všeobecnom záujme a plní potreby, ktoré je osobitne povinná uspokojovať, pretože schopnosť samofinancovania nemá vplyv na poskytovanie úloh verejnej povahy.

2.

 a) Možno na základe právnych vzťahov medzi CONI a FIGC vyvodiť záver, že CONI má dominantný vplyv na FIGC, a to so zreteľom na zákonné právomoci, pokiaľ ide o uznávanie spoločnosti na športové účely, schvaľovanie ročnej súvahy, dohľad nad riadením a správnym fungovaním jej orgánov a zavedenie nútenej správy nad ňou?

CONI tým, že vykonáva v podstate regulačnú a koordinačnú funkciu, predstavuje vrcholovú organizáciu, ktorej cieľom je predovšetkým adresovať národným športovým federáciám spoločné športové, etické a štrukturálne pravidlá s cieľom regulovať športovú prax harmonizovaným spôsobom v súlade s medzinárodnými pravidlami, najmä v rámci súťaží a prípravy na olympijské hry. Pokiaľ ide konkrétnejšie o schválenie súvah, vnútroštátny súd musí overiť, či jediná „sankcia” spojená s tým, že CONI neschválila súvahu, spočíva v jej neuverejnení. Takéto indície svedčia o neexistencii donucovacej právomoci CONI vo vzťahu k národným športovým federáciám v tejto súvislosti.

b) Sú naopak tieto právomoci nedostatočné na to, aby bola splnená požiadavka dominantného verejného vplyvu, ktorý je typický pre verejnoprávnu inštitúciu, z dôvodu kvalifikovanej účasti prezidentov a zástupcov športových federácií v základných orgánoch CONI?”

Za predpokladu, že by sa dospelo k záveru, že CONI kontroluje riadenie národných športových federácií, akou je FIGC v zmysle druhej časti alternatívy uvedenej v článku 2 ods. 1 bode 4 písm. c) smernice 2014/24, tieto federácie vykonávajú z dôvodu ich väčšinovej účasti v hlavných rozhodovacích kolegiálnych orgánoch CONI na základe talianskej vnútroštátnej právnej úpravy vplyv na činnosť CONI, ktorý vyvažuje túto kontrolu, je potrebné zdôrazniť, že táto okolnosť je relevantná len v prípade, že možno preukázať, že každá z týchto federácií môže samostatne vykonávať významný vplyv na kontrolu riadenia vykonávanú voči nej zo strany CONI, v dôsledku čoho môže byť